Rada pre budúcich vysokoškolákov

Tak asi začnem tým, čím som skončila v úvode tohto článku. Niečím, čo som si uvedomila až v treťom ročníku, pri písaní záverečnej práce. Záverečnej práce, ktorá by mala byť výsledkom celého štúdia. Mala by prezentovať vedomosti, ktoré sa daný človek naučil za celé štúdium na danej škole. Tak vám teda rozpoviem svoj príbeh:

Je marec. Už som na nej začala pracovať. Samozrejme, ako každý študent, ktorého do toho netlačí jeho školiteľ, som začala s vypracovávaním až teraz. Česť výnimkám, viem, že sa nájdu aj takí, ktorí vypracovávajú záverečné práce v dostatočnom časovom predstihu. Hold, ja medzi nich nepatrím.

Tak som si začala čítať všetky potrebné materiály na vypracovanie danej témy. Na našej škole sa začína praktickou časťou a tak som si začala čítať o štatistických metódach, ktoré musím využiť. Moje vedomosti o týchto metódach musím povedať, že boli veľmi úbohé. Asi preto, že to bolo asi posledné učivo, ktoré sme z daného predmetu prebrali … Nevenovala som mu teda dostatočne veľkú pozornosť. Tak som sa to mohla učiť odznova a potom som prišla na ďalšiu zaujímavú vec…
Vôbec sa neučím komplexne a efektívne.

To, že si prepočítam všetky príklady a zhruba ich viem aj vypočítať aj sama. No neviem nadpisy daných tém, neviem, čo k čomu patrí. Keď si to tak spätne pozriem, tak pri prečítaní nadpisov kapitol nemám tušenia, čo sa v danej kapitole preberá. Moja krátkodobá pamäť je asi moc dobrá, no do dlhodobej sa mi nedostáva toho dosť veľa. Priam skoro nič.
Preto by som chcela odovzdať radu budúcim vysokoškolákom. Učte sa v súvislostiach, komplexne a efektívne! Na vysokej škole sa často nadväzuje na už prebraté predmety. Pretože sa ráta s tým, že keď ste to už raz prebrali, tak to už aj viete. A keď nie, tak sa to musíte učiť odznova. To ja robím stále. Tak sa učte raz a navždy, aby ste mali pokoj.